Rezistencia a odmietanie zmeny – čomu slúži?

Novomanželka pripravuje svojmu mužovi klobásku. Pečie ju. A tak, ako je zvyknutá z domu, oba konce klobásky odreže, a potom ju vloží na panvicu. Na mužovu otázku, prečo to tak robí, len odpovie, že u nich sa to doma tak robilo vždy, a že aj jej stará mama to tak robila. Nedá jej to však a volá svojej mame: „Mami, prečo sme vždy doma orezávali klobáske konce pri pečení?“

Mama je odpovie starú známu vec o tom, že sa to tak robilo vždy, a že aj jej mama to tak robievala. Volá teda svojej starej mame s otázkou: „Starká, prečo ste vždy pri pečení klobásky odkrajovali oba klobáskové konce?“ Starká svoj zvyk vysvetľuje veľmi jednoducho: „Mala som malú panvičku a klobáska sa mi do nej nikdy nezmestila“.

Moja mama bola psychologička a písavala veľa, preveľa článkov, pojednaní, či reportov z psychologických vyšetrení. Vždy si všetko vopred napísala ručne, a potom to prepisovala do počítača. Najprv si zobrala linajkový papier veľkosti A4, jeho pravý okraj vždy pozdĺžne ohla na šírku 3 cm. Ten jej potom slúžil na poznámky, či opravy napísaných textov.

Takto sa to naučila robiť ešte na vysokej škole od pána profesora, ktorého si veľmi vážila a veľa ju naučil. Hoci už dávno používala počítač a vedela na ňom písať rýchlosťou blesku, vytrvalo odolávala tomu, aby sa vzdala tohto zvyku a ostala mu verná až do konca svojho života. Nikdy mi nešlo do hlavy, prečo robí tú robotu duplicitne. Až teraz.

V jednej nemenovanej banke robila pani Eva. Pracovala v nej už 22 rokov a bola pyšná na to, ako sa jej podarilo vybudovať evidenciu všetkého potrebného. Presne vedela, kde čo je, čo s čím súvisí. Veľmi urputne odolávala všetkým požiadavkám prichádzajúcej digitalizácie. Hrdo sa pozerala na svoje naštosované a systematicky očíslované papiere.

Systému kategorizácie Evu naučila jej prvá šéfka. Tá však už v banke nepracuje. Jej miesto bolo po 15 rokoch práce nepekne zrušené a ona bola de facto vyhodená. Eva to dodnes vníma ako krivdu, o ktorej sa nehovorí.