Rezistencia a odmietanie zmeny. Čomu slúži?

Firmy s rezistenciou zvyčajne bojujú.  Presviedčajú tých, ktorí sa urputne držia svojich zaužívaných chodníčkov množstvom nepriestrelných protiargumentov a nariadení o tom, ako je potrebné veci robiť po novom.  Apelujú na zbytočnú neefektivitu, nekompatibilitu,  na prežitok,  či naopak na uvedomenie si výhod, ktoré nové prístupy prinášajú.  Mám pre vás tri príbehy zo života:

Príbeh o klobáske.

Novomanželka  pripravuje svojmu mužovi klobásku. Pečie ju. A tak, ako je zvyknutá z domu, oba konce klobásky odreže a potom ju  vloží na panvicu. Na mužovu otázku prečo to tak robí, len odpovie, že u nich sa to doma tak robilo vždy, a že aj jej stará mama to tak robila. Nedá jej to však a volá svojej mame: „Mami, prečo sme vždy doma orezávali klobáske konce pri pečení?“ Mama je odpovie starú známu vec o tom, že sa to tak robilo vždy a že aj jej mama to tak robievala.  Volá teda svojej starej mame  s otázkou: „Starká, prečo ste vždy pri pečení klobásky odkrajovali oba klobáskové konce?“ Starká svoj zvyk vysvetľuje veľmi jednoducho: „Mala som malú panvičku a klobáska sa mi do nej nikdy nezmestila“. 

Príbeh o vernosti.

Moja mama bola psychologička a písavala veľa, preveľa článkov, pojednaní,  či reportov zo psychologických vyšetrení. Vždy si všetko vopred napísala ručne a potom to prepisovala do počítača. Najprv si zobrala linajkový papier veľkosti A4, jeho pravý okraj vždy pozdĺžne ohla na šírku 3 cm. Ten jej potom slúžil na poznámky, či opravy napísaných textov. Takto sa to naučila robiť ešte na vysokej škole od

pána profesora, ktorého si veľmi vážila a veľa ju naučil. Hoci už dávno používala počítač a vedela na ňom písať rýchlosťou blesku, vytrvalo odolávala vzdať sa tohto zvyku a ostala mu verná až do konca svojho života. Nikdy mi nešlo do hlavy prečo robí tú robotu duplicitne. Až teraz.

Príbeh o zaseknutom expertovi

V jednej nemenovanej banke robila pani Eva. Pracovala v nej už 22 rokov a bola pyšná na to, ako sa jej podarilo vybudovať evidenciu všetkého potrebného. Presne vedela kde čo je, čo s čím súvisí.  Veľmi urputne odolávala všetkým požiadavkám prichádzajúcej  digitalizácie.  Hrdo sa pozerala na svoje naštosované a systematicky očíslované papiere. Systému kategorizácie Evu naučila jej prvá šéfka. Tá však už v banke nepracuje. Jej miesto bolo po 15 rokoch práce nepekne zrušené a ona bola de facto vyhodená.  Eva to dodnes vníma ako krivdu, o ktorej sa nehovorí.