„Mysliteľňa je partner, ktorý sa nespolieha na naučené vzorce. Dokáže počúvať, reagovať, prinášať nápady a zároveň rešpektovať prostredie, v ktorom sa pohybuje. Vie byť nielen odborným garantom rozvoja zamestnancov a lídrov, ale aj dôveryhodným, otvoreným, no zároveň diskrétnym sparing partnerom. A to je pre mňa vzácna kombinácia.“ (Dominika Miklášová)
BVS, a.s. vznikla v roku 2002 ako nástupnícka organizácia Vodární a kanalizácií Bratislava a Západoslovenských vodární a kanalizácií.
Dodáva pitnú vodu a odvádza odpadové vody pre viac než 740 tisíc obyvateľov v 118 obciach. Prevádzkuje vyše 3 200 km vodovodných a 1 800 km kanalizačných sietí. Jej dcérska spoločnosť BIONERGY spracúva kaly a biologické odpady na výrobu bioplynu a energie.
O spolupráci s Mysliteľňou nám porozprávala Dominika Miklášová, riaditeľka odboru starostlivosti o ľudí.
Čo bolo impulzom pre to, aby ste v BVS, a.s. začali systémovo riešiť rozvoj zamestnancov?
Pri nástupe do BVS som si uvedomila, že vo firme tejto veľkosti – zamestnávame vyše 1 000 ľudí – by mala byť starostlivosť o zamestnancov systematická a profesionálnejšia. Preto sa aj náš odbor nevolá tradične HR, ale "odbor starostlivosti o ľudí". Aj to pomenovanie je pre mňa veľmi dôležité. Ľudí nevnímam ako „zdroje“ a záleží mi na tom, aby bol prístup nášho odboru voči zamestnancom aktívny, ponukový a ústretový.
Môj nástup v roku 2020 však sprevádzala pandémia. Vedenie BVS na ňu vtedy zareagovalo veľmi promptne, pretože mnohé opatrenia sme u nás zaviedli s dvojtýždňovým predstihom pred oficiálnym rozhodnutím vlády. Ľudí sme posielali na home office a uvedomili si, že s týmto modelom väčšina z nich dovtedy nemala skúsenosti. Preto sme interne spustili vzdelávací program Home Office Akadémia, v ktorom sme sa pomáhali zamestnancom v praktických veciach – ako si zorganizovať pracovný deň, ako si nastaviť pracovné prostredie, ako zvládať stres a sústrediť sa, keď sú doma deti na online vyučovaní a všetci sú neustále spolu. Riešili sme aj to, ako viesť online porady, ako komunikovať v nových podmienkach, či ako si zachovať mentálnu pohodu v náročnom období.
Keď sa situácia trocha stabilizovala a prechádzali sme, podobne ako iné firmy, na rotačný a neskôr hybridný režim, nastal čas posunúť sa ďalej. Začala som sa na rozvoj našich ľudí pozerať komplexnejšie – chcela som, aby bol v súlade so stratégiou spoločnosti. Aby zamestnanci lepšie rozumeli tomu, čo sa vo firme deje a kam smeruje, a vedeli sa s tým vedome a konštruktívne vyrovnať. Vtedy vznikol náš celofiremný rozvojový program Aquadémia, v rámci ktorého sme už hľadali externého partnera na spoluprácu, ktorý by nám pomohol rozvoj uchopiť systematicky, zmysluplne a citlivo zároveň.
Prečo ste si na túto spoluprácu zvolili práve Mysliteľnu?
Dôvodov bolo niekoľko. Veroniku som poznala z predchádzajúceho pôsobenia, takže tam bola od začiatku vysoká miera dôvery. Vedela som, že Mysliteľňa je pre mňa dôveryhodný partner a že nekupujem „mačku vo vreci“.
Veľmi dobre zareagovali aj na moje požiadavky – najmä na to, že potrebujeme kratšie poldenné formáty a že sme výrobná firma, ktorá začína pracovný deň skôr. Väčšina školiacich agentúr školenie začína o deviatej, no naši ľudia sú už vtedy naplno v pracovnom procese. Mysliteľňa toto plne rešpektovala a vedela sa nám prispôsobiť – či už z pohľadu obsahu, dĺžky alebo samotných termínov školení.
Zároveň som si už vtedy uvedomovala, že charakter práce je dnes iný ako kedysi – že ľudia nemôžu byť dva dni mimo. Sama viem, čo mi urobí dvojdňové školenie s pracovným kalendárom. A aj preto mi bolo sympatické, že Mysliteľňa neponúkala len klasické celodenné školenia, ale prišla s návrhom hybridného formátu, ktorý zohľadňoval realitu pracovného dňa.
Pre mňa bolo dôležité aj to, že mali bohatú skúsenosť s rozvojom zamestnancov vo výrobnej firme. Už si presne nepamätám, z akých konkrétnych firiem, ale vedela som, že to nebolo len o referenciách z neziskového sektora či kancelárskeho prostredia. Rozumeli, ako fungujú výrobné podniky a vedeli sa naladiť aj na naše špecifiká. Ja som nepotrebovala univerzálne školenia, ale niekoho, kto bude vnímať realitu nášho fungovania.
Veľmi som ocenila aj ich flexibilitu a profesionalitu. Počúvali ma, rešpektovali moje argumenty a nikdy ma netlačili do niečoho, čo nedávalo zmysel – či už išlo o rozsah, spôsob alebo formu spolupráce. Pre mňa je Mysliteľňa partnerom, ktorý premýšľa v kontexte klienta a zároveň dokáže priniesť kvalitu, na ktorú sa môžem vždy spoľahnúť.
Ako vyzerala vaša spolupráca s Mysliteľňou v praxi? Aké typy rozvojových programov ste spolu realizovali, resp. realizujete?
Ako som už spomenula, s Mysliteľňou realizujeme rozvojový program Aquadémia, ktorý je určený pre všetkých zamestnancov naprieč celou firmou – z rôznych útvarov aj rôznych úrovní riadenia. Spoluprácu máme nastavenú na pravidelnej báze – ja to nazývam „jarný a jesenný beh“. Vďaka tomu dokážeme plánovať vopred, ale zároveň zostať aj veľmi flexibilní.
A ako, napríklad, vyberáte témy?
Výber tém pre jednotlivé behy Aquadémie má svoju logiku a postupne sa vyvíjal. Jej úvodná časť bola postavená na témach, ktoré priamo súviseli s tým, čím firma v tom čase žila – návrat do práce po pandémii alebo vtedajšie vnútorné zmeny v rámci organizácie. Preto sme sa venovali téme zvládania zmien – čo zmena vlastne znamená, ako ju prijať, ako sa s ňou vyrovnať a nezostať v nej zaseknutý. Ďalšou témou bola aj komunikácia v rámci hierarchickej štruktúry. BVS je veľká a pomerne formálne organizovaná firma a bolo pre nás dôležité rozvíjať zručnosti, ako zvládať komunikáciu medzi rôznymi úrovňami riadenia.
V ďalších ročníkoch (behoch) sme už výber tém prispôsobovali podľa spätnej väzby od zamestnancov – čo si sami pýtali, čo im chýbalo, na čo by sa chceli zamerať. Zároveň sme zaraďovali témy, ktoré predstavovali nadstavbu tých predchádzajúcich – tie boli určené najmä tým, ktorí už absolvovali všetko ponúkané - aby sa mohli v rozvoji posunúť ďalej.
Súčasťou každého ďalšieho behu boli vždy aj témy, ktorým interne hovoríme „stálice“. To sú také, o ktoré je u nás dlhodobo najväčší záujem – termíny na ne sa naplnia ako prvé a často ich opakujeme. Medzi takéto témy patrí napríklad Asertivita. To je u nás veľmi žiadaná téma. A napokon, do každého behu sme zaraďovali aj nové témy – tie, ktoré sami vnímame ako aktuálne, potrebné a hodnotné z pohľadu ďalšieho rozvoja našich ľudí.
Od začiatku sme si veľmi strážili, aby nešlo o všeobecné „soft skills školenia“, ktoré si človek vie vyhľadať na internete. Každá téma má oporu v našej reálnej praxi. Vďaka tomu sa nám darí Aquadémiu formovať tak, aby bola každým ročníkom zmysluplná a stále živá.
A tu sa opäť ukázalo to, čo na tejto spolupráci oceňujem – schopnosť Mysliteľne reagovať na aktuálne potreby, a to nielen obsahovo, ale aj organizačne. Keď sa nám niektorý termín hneď naplnil a iný ostal prázdny, jednoducho sme upravili rozpis. Mysliteľňa sa dokázala prispôsobiť a celý program sme tak vedeli doladiť aj priebežne.
Dnes už pozeráme aj na to, ako Aquadémiu ďalej inovovať. Po troch rokoch je prirodzené, že ľudia sú v istom zmysle nasýtení, preto spolu interne pracujeme na ďalšom posune programu. Chceme, aby ostal zaujímavý a živý, a zároveň si udržiaval určitú úroveň exkluzivity – teda nie príliš veľa termínov naraz, aby bol stále vnímaný ako niečo hodnotné. Lebo aj to je dôležité - udržiavať v ľuďoch, aby si vážili, že spoločnosť investuje do ich rozvoja. Spolupráca s Mysliteľňou tak nie je len o samotnom vzdelávaní, ale aj o spoločnom nastavovaní toho, čo a ako má v danej chvíli pre našich ľudí a našu spoločnosť zmysel.
Ako zamestnanci BVS reagovali na spustenie rozvojového programu Aquadémia? A aké konkrétne výsledky priniesla vaša spolupráca s Mysliteľňou?
Musím povedať, že od začiatku máme na Aquadémiu veľmi pozitívne ohlasy. Jedným z najvýraznejších znakov je samotný záujem. Ľudia sa do programu a jednotlivých rozvojových tém hlásia opakovane a nové termíny sa často naplnia veľmi rýchlo. Časť účastníkov prichádza do Aquadémie na základe vlastnej predchádzajúcej skúsenosti, ďalší prichádzajú na odporúčanie kolegov. To je pre mňa silná spätná väzba, že program má zmysel a že sa ľuďom oplatí venovať čas a energiu. Keby s tým neboli spokojní, jednoducho by sa neprihlasovali. Dnes program spoločne s Mysliteľňou inovujeme a hľadáme nové formy, ako ho posunúť od tejto jesene ďalej. Jednou z ciest, ktorú aktuálne pripravujeme, je inovácia o tímové školenia. Chceme do vzdelávania vnášať viac vzájomného zdieľania a spolupráce.
Zásadné výsledky priniesli aj interné prieskumy, ktoré sme si vo firme realizovali. V jednom z nich, v ktorom sme zisťovali spätnú väzbu na služby nášho odboru starostlivosti o ľudí, ma výsledky doslova dojali. Vedela som, že dopadnú dobre, no nečakala som, že až tak pozitívne to bude. Ukázalo sa, že ľudia naozaj veľmi priaznivo vnímajú, ako sa im venujeme – či už cez starostlivosť, alebo práve cez rozvoj a vzdelávanie. A aj v samostatnom veľkom projekte, ktorý teraz u nás beží a je zameraný na firemnú kultúru, sa to opäť potvrdilo: zamestnanci opakovane pomenúvali, že takáto úroveň vzdelávania a celkovej pozornosti im predtým vo firme nebola dopriata.
Ak by som mala zhodnotiť prínos Aquadémie aj z pohľadu, kam sa naši ľudia za tie tri roky posunuli, obrovský posun vnímam najmä v samotnej otvorenosti. A poviem to na konkrétnom príklade. Na začiatku, keď som do firmy nastúpila, sme mali veľmi nízku návratnosť odpovedí v prieskume, ktorý som si medzi ľuďmi spravila. Dnes sa zamestnanci zapájajú – nielen do prieskumov, ale aj do fokusových skupín, a to aj napriek istým obavám či rešpektu. Naučili sa hovoriť svoje názory, pomenovať, čo si myslia, čo potrebujú – síce niekedy stále opatrne, ale vyjadrujú sa. Toto ja sama vnímam ako dôkaz, aké dôležité je budovať zmeny trpezlivo. Lebo, napríklad, ja osobne až dnes – po piatich rokoch, čo tu pracujem, zbieram prvé plody tejto časti svojej práce. Ide o výsledok dlhodobej a konzistentnej snahy, ktorú považujem za základ každého zmysluplného posunu.
No a napokon je tu ešte jeden veľmi pozitívny „side efekt“ - vďaka Aquadémii sa začali prirodzene prepájať ľudia z rôznych útvarov. Vzdelávanie sa tak stalo nielen nástrojom rozvoja, ale aj mostom medzi oddeleniami, ktoré dovtedy fungovali izolovanejšie. A ja osobne tento vedľajší efekt považujem za mimoriadne cenný pre vzťahy aj pre spoluprácu vnútri firmy.
Prečo si spoluprácu s Veronikou a Borisom vážite? V čom po troch rokoch vnímate jej najväčšie prínosy?
Spoluprácu s Mysliteľňou, teda s Veronikou a Borisom, si vážim z viacerých dôvodov. V prvom rade preto, že je od začiatku postavená na dôvere a otvorenosti. Nie je to teda len o tom, že nám niekto „dodáva školenia“. Spolu rozprávame, počúvame sa navzájom, zvažujeme, čo dáva zmysel – a keď niečo nefunguje, vieme si to povedať. Nepotrebujú so všetkým súhlasiť len preto, aby vyhoveli. Ak niečo nedáva zmysel, povedia mi to rovno a zároveň ponúknu inú, lepšiu, možnosť. A to je pre mňa nesmierne cenné.
Zároveň platí, že sa nespoliehajú len na mňa. Prichádzajú s vlastnými návrhmi a nápadmi, nesedia len tak a nečakajú, čo vymyslím ja. A práve táto ich invencia, kreativita a schopnosť priniesť konkrétny návrh, čo s danou situáciou urobiť, je pre mňa veľmi dôležitá.
Na našej spolupráci vnímam, že Veronika a Boris rozumejú nášmu internému prostrediu a vedia ho rešpektovať. Nesnažia sa nás tlačiť do niečoho, čo by síce možno fungovalo inde, ale u nás by nedávalo zmysel. A zároveň vedia, že ja veľmi dobre poznám našich ľudí a naše firemné prostredie, takže sa o tieto poznatky môžu oprieť. Funguje to medzi nami naozaj ako vzájomné dopĺňanie – oni prinášajú pohľad zvonku, ja zas poznanie zvnútra. A spolu hľadáme riešenia, ktoré majú zmysel.
Veľmi dôležitá je pre mňa aj hodnotová rovina. Pretože ja verím, že ak niečo ľuďom sprostredkúvame, mali by sme tým aj sami žiť. A Mysliteľňa taká je. Nestretávame sa s tým, že by niečo deklarovali a správali sa pritom inak. Naopak, v ich prístupe je rešpekt, dôslednosť, férovosť. To, čo učia, je zároveň aj to, ako konajú a žijú. A to je pre mňa zásadné kritérium.
No a napokon, možno to znie ako samozrejmosť, ale pre mňa to samozrejmosť nie je – medzi nami je absolútna diskrétnosť. Viem, že čo medzi nami zaznie, zostáva medzi nami. Môžem sa s nimi rozprávať aj o citlivých veciach, ktoré sa týkajú našej stratégie alebo vnútorného nastavenia, a viem, že to bude prijaté s rešpektom a zostane to dôverné.
Prečítali ste si krátenú verziu rozhovoru.
S Dominikou Miklášovou, riaditeľkou Odboru starostlivosti o ľudí v BVS, a.s. sa za Mysliteľňu rozprávala Erika Liptáková.
Ozvite sa nám, radi za vami prídeme. O tomto projekte sa s vami porozprávame podrobnejšie a v prípade záujmu vám pripravíme nezáväznú ponuku na mieru.